Produkcia a predaj potravín vytvára po celom svete miliardové zisky. Avšak multinárodné spoločnosti zriedka preberajú zodpovednosť za pracovné podmienky pozdĺž svojich dodávateľských reťazcov a za dopady svojej produkcie na životné prostredie. Štúdia SQUEEZE OUT (Vyžmýkaní) vykresľuje transparentný obraz celého európskeho dodávateľského reťazca pomarančového džúsu – od pestovania pomarančov až po marketing pomarančovej šťavy. Zistenia prieskumu v Brazílii a Európe vrhajú svetlo na veci, ktoré by maloobchodné reťazce veľmi radi zakryli: závislosť a vykorisťovanie robotníkov na plantážach a vo fabrikách, rovnako ako ničenie životného prostredia, najmä prostredníctvom masívneho používania pesticídov.

Štúdia dáva prehľad o priemysle citrusov v Brazílii, vyzdvihujúc ekonomický profil hlavných spoločností vo všetkých relevantných sektoroch: vidieckom (farmárčenie a zber pomarančov), priemyselnom (spracovanie pomarančov na džús), rovnako ako o marketingu a predaji konečného produktu (maloobchodný predaj v Európe). Zistenia tejto štúdie sú založené na kvalitatívnych výskumných metódach, vrátane dvoch ciest do terénu: prvom v júny/júli 2013 (výjazd nemeckej rozvojovo-politickej mimovládnej organizácie Christliche Initiative Romero e.V. - CIR) a druhom v júli 2015 (výjazd rakúskej ochranárskej organizácie GLOBAL 2000). Okrem toho CIR publikovala štúdiu od Instituto Observatório Social (IOS) v 2013. Naviac k primárnym zdrojom (individuálne rozhovory s robotníkmi a zástupcami odborov), boli použité rôzne druhotné zdroje ako materiály od obchodných spoločností a priemyslu, a informácie od vlády / členov parlamentu, obchodnej tlače, univerzít a iných.
 
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O POMARANČOVOM DŽÚSE

Komerčne dostupný pomarančový džús sa získava ako priamo vytlačená šťava alebo od roku 1945 z koncentrátu. Pre brazílsky trh, má ten druhý najväčší význam: Podiel Brazílie na svetovom obchode s mrazeným koncentrátom pomarančového džúsu je viac ako 80% .[1]

V posledných 30 rokoch nastal veľký nárast v produktivite pomarančového džúsu vďaka hustejšiemu pestovaniu. Kvôli prežitiu vo vysoko konkurenčnom prostredí svetového trhu sa všetky oblasti vo výrobnom reťazci pomarančového džúsu stále zhusťujú. Množstvo malých alebo stredne veľkých producentov pomarančov musia dnes súťažiť s tromi spracovateľskými nadnárodnými spoločnosťami. Kým bolo v rokoch 1970 – 1990 v produkcii pomarančového džúsu aktívnych 15 až 20 malých firiem,[2] od 1980-tych rokov začali veľkí hráči pohlcovať malé podniky a vytláčať ich z trhu. Dnes spoločnosti Sucocítrico Cutrale Ltda. (Cutrale), Citrosuco S / A Agro (Citrosuco) a Louis Dreyfus Commodities Agroindustrial S / A (LDC) kontrolujú celé spracovanie a vývoz v brazílskom priemysle pomarančového džúsu. Tieto tri firmy tak efektívne kontrolujú svetový trh a dodávajú celosvetovo viac ako 50% džúsu hlavným spracovateľom džúsu. Táto vyslovená fúzia dáva týmto trom firmám obrovskú trhovú silu pri vyjednávaní cien s pestovateľmi pomarančov a umožňuje im pravidelne stláčať ceny až pod výrobné náklady.

Producenti šťavy platia farmárom približne 2,60 eur za debničku pomarančov (40.8 kg).[3] Kvôli nízkym cenám vyplácaným kartelom spracovateľov šťavy, ktoré často nepokrývajú ani výrobné náklady, počet bezzemkov pracujúcich na plantážach neustále rastie.

V rovnakom čase, koncentrácia trhu v rámci európskeho predajného distribučného sektoru tiež rastie. Na skutočne každom európskom trhu kontrolujú 3-4 supermarketové reťaze 80-90% celého predaja potravín, a tak priamo či nepriamo ovplyvňujú podmienky miliónov robotníkov na celom svete. Kľúčovou stratégiou európskych distribučných predajných sietí na získanie zisku je produkcia predávaná pod vlastnou značkou supermarketu. Radšej ako predávať a kupovať nezávislé značky, supermarkety stále viac predávajú svoje “vlastné” produkty. V Európe je až 66% pomarančového džúsu predaného pod značkou supermarketu alebo diskontného reťazca.

 
DOPADY POMARANČOVÉHO PRIEMYSLU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Trhový mechanizmus v súčasnosti označovaný ako neférové obchodné praktiky spôsobuje porušovanie sociálnych a pracovných práv robotníkov, rovnako ako NIČENIE životného prostredia. Veľké a ekonomicky silné nadnárodné spoločnosti majú značný vplyv na národné zákony, čo znamená, že ich vlastné zameranie na maximalizáciu zisku vedie k vzniku a uplatňovaniu zákonov chrániacich krátkodobé zisky korporácií, zatiaľ čo sa popierajú alebo externalizujú náklady spoločnosti na poškodzovanie životného prostredia a ľudského zdravia. V tomto zmysle je prebiehajúce ničenie prírodného bohatstva dôležitým sociálnym problémom, pretože znevýhodnené skupiny obyvateľstva nemajú žiadne prostriedky na nahradenie stratených prírodných zdrojov (napríklad pre ľudí žijúcich v chudobe nie je možné nahradiť znečistenú pitnú vodu nákupom zdravotne nezávadnej).

Najvyšší stupeň používania pesticídov na svete

Pomaranče sú ovocím, ktoré patrí medzi najnáročnejšie na používanie pesticídov, vyžadujúc najväčšie množstvo pesticídov na hektár zo všetkých exportných plodín v Brazílii.[4] Od 2008 je Brazília svetovým lídrom v spotrebe pesticídov,[5] so zväčšovaním trhu s pesticídmi s dramatickým nárastom v poslednej dekáde (190% v porovnaní s globálnym nárastom o iba 93%). Predaj pesticídov je v Brazílii veľkým biznisom a dominuje mu iba niekoľko medzinárodných firiem. Nanešťastie, pesticídy predávané a používané v Brazílii sú čiastočne škodlivé, mnohé sa začínajú zakazovať v iných krajinách z dôvodov negatívnych dopadov na životné prostredie.[6]

Od 2007 sa počet otráv pesticídmi zdvojnásobil na 4537 prípadov. Nehody spojené s používaním pesticídov tiež stúpli o 67% a oficiálny počet úmrtí stúpol z 132 na 206. Odhadované číslo neohlásených prípadov je ale oveľa vyššie.

Na začiatku posledného desaťročia sa v Brazílii objavila tzv. ‘zelená choroba’, bakteriálne ochorenie pomarančovníkov. To viedlo k masívnej aplikácii neonikotinoidov (insekticídov), ktoré sú podozrivé z poškodzovania divo žijúcich aj medonosných včiel. Kým tieto pesticídy bojujú s hmyzom zodpovedným za ‘zelenú chorobu’, zároveň ničia včely, ktoré opeľujú komerčné pomarančové sady. Len v Rio Claro, kraji ležiacom v brazílskom štáte Sao Paulo, bol zaznamenaný úhyn 10 000 včelstiev v rokoch 2008 a 2010.

 

Dopady pomarančového džúsu na klímu – vplyv spotrebiteľov

Aký je dopad pohára pomarančového džúsu na vašom raňajkovom stole? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme sa na to pozrieť z perspektívy životného cyklu, ktorý ráta nielen s emisiami spojenými s produkciou, ale aj s tými spojenými s nákupom a konzumáciou. Z tejto perspektívy je jasné, že my ako spotrebitelia máme priamy vplyv na eko-stopu nášho džúsu.

Poľnohospodárska časť produkcie (najmä výroba koncentrátu) vyžaduje veľké množstvo energie; hoci sú v Brazílii silne používané bio-palivá, čo dopad tejto energie na emisie CO2 mierne znižuje.

 

Ale použitie auta na nákup v supermarkete pridáva emisie CO2 k eko-stope vášho pohára pomarančového džúsu, ktorá vznikla počas celého transportu z Južnej Ameriky do Európy.

Porovnanie výsledkov zo štyroch štúdií zameraných na životný cyklus ukazuje, že 1 liter pomarančového džúsu je zodpovedný za približne 1 kilogram emisií CO2. [7] To je porovnateľné napríklad s bio-mliekom a čísla sú podobné aj pre ostatné ovocné džúsy.[8]

 
PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV PRI PRODUKCII POMARANČOVÉHO DŽÚSU

Pestovanie pomarančov je veľmi náročné na prácu. Ovocia sa zbiera najmä ručne a zberači často cestujú  plantáže na plantáž, oberajú pomaranče, cukrovú trstinu alebo iné plodiny podľa sezóny. Vo všeobecnosti pracujú za mzdy príliš nízke nato, aby im umožnili dôstojne žiť. Znášajú bezohľadný nápor súťaže medzi nadnárodnými džúsovými spoločnosťami; ich práca je fyzicky náročná, úboho platená a bez zákonnej ochrany.

Oficiálne je na plantážach v Brazílii 44 hodinový pracovný týždeň a robotníci majú mať hodinovú obedovú prestávku. Avšak často je tam taký veľký produkčný tlak, že robotníci často nestihnú obedovú prestávku a sú de facto nútení pracovať viac hodín. Počas žatvy sa od nich očakáva, že budú pracovať aj cez víkendy. Záznamy ukazujú, že už niekoľko rokov za sebou, majú robotníci často iba jeden voľný deň za mesiac.

Robotníci zo všetkých skúmaných spoločností hovoria, že rebríky, ktoré majú pri práci používať, nie sú na túto prácu vhodné, čo často vedie k úrazom a nehodám. Rebríky sú všetky rovnako dlhé, ale pomarančovníky rastú v rôznych výškach.

Chemikálie sa často rozprašujú zatiaľ čo sú robotníci na poliach, čo spôsobuje alergie a iné zdravotné problémy. Neexistujú školenia ako pracovať s jedovatými látkami alebo zdravotné a bezpečnostné pravidlá. Zamestnávatelia neinformujú robotníkov o nebezpečenstvách, ktorým sú vystavení pri svojej práci alebo ako sa majú chrániť. Ochranné odevy nie sú dostupné alebo sú nedostatočné a hoci ich niektorí robotníci dostávajú, sú sťažnosti na ich úbohú kvalitu.

Autobusy alebo pick-upy, ktoré transportujú robotníkov na plantáže sú v extrémne zlom stave a často ani nie sú registrované. Vo všeobecnosti dopravujú poskytovatelia práce robotníkov na plantáže vo vlastných pick-upoch, to znamená, že sťažnosti je možné podávať iba poskytovateľom, ak sa stane nehoda – ale Cutrale, Citrosuco a LDC nie sú zodpovedné.

Štúdia ukazuje, že diskriminované sú najmä ženy. Zdroje odborových zväzov ukazujú, že v továrňach na šťavu majú mužskí zamestnanci vo všeobecnosti zamestnanecké zmluvy na dobu neurčitú, kým väčšina žien má zmluvu na dobu určitú. [9] Zdroje odborov hovoria, že v továrňach LDC a Cutrale bolo prepustených veľa žien, ktoré boli tehotné alebo mali deti.[10] K ekonomickým nevýhodám a diskriminácii sa u žien pridávajú neustále psychologické, fyzické a sexuálne útoky.

Existuje vyslovene anti-odborový postoj na strane plantáží aj tovární. Robotníci, ktorí majú kontakty na odbory, riskujú prepustenie z práce.

 

ČO BY MALI MALOOBCHODNÉ REŤAZE UROBIŤ?

Európske supermarkety potrebujú prevziať zodpovednosť za podmienky v celom dodávateľskom reťazci produktov, ktoré predávajú, najmä ich vlastných produktových značiek, ktoré v prípade pomarančového džúsu predstavujú až 66% celého jeho európskeho predaja. Aktivity, ktoré by mal predajný a distribučný sektor zrealizovať:

 

- Zrealizovať participatívne a transparentné posudzovanie sociálnych a environmentálnych dopadov prevádzky a získavania zdrojov, berúc do úvahy miestne a sociálne podmienky. Vytvoriť časovo viazané nápravné akčné plány týkajúce sa dodávateľov.

- Implementovať dôveryhodné monitorovacie procedúry prostredníctvom priameho zapojenia odborových zväzov, miestnych zamestnancov a iných účastníkov. Tieto organizácie potrebujú byť rovnako reprezentované na všetkých stupňoch rozhodovania vrátane tých najvyšších. Je potrebné, aby existoval funkčný systém na podávanie sťažností a systém na nezávislé overovanie.

- Práca s odborovými zväzmi, miestnymi zamestnancami a inými účastníkmi na definovanie minimálnej mzdy pre robotníkov v pomarančovom priemysle v brazílskom štáte Sao Paulo.

- Zverejniť kompletný zoznam dodávateľov v Brazílii.

- Zaistiť, že práca odborových zväzov je rešpektovaná a podporovaná naprieč celým dodávateľským reťazcom.

- Ukončiť rodovo-špecifické zneužívanie a diskrimináciu žien a dievčat v dodávateľskom reťazci (diskriminačné spôsoby prijímania do zamestnania, nerovnosti v platoch, diskriminácia v prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu a propagácii, sexuálne obťažovanie atď.).

- Žiadať od subdodávateľov, aby zaistili, že sú v ich priestoroch dodržiavané všetky základné ľudské práva robotníkov tak, ako sú definované ILO konvenciou (Medzinárodná organizácia práce) a pravidlá Organizácie spojených národov.


ORIGINÁLNU PLNÚ VERZIU NÁJDETE TU (anglicky). 


[1] C.f. Commodities: Orange Juice, www.investopedia.com/university/commodities/commodities14.asp (stiahnuté: 22.09.2015).

[2] C.f. www.iea.sp.gov.br/out/verTexto.php (stiahnuté: 22.09.2015).

[3] books.google.de/books

[4] C.f. Neves, Marcos Fava : An Overview of the Brazilian Citriculture 2009

[5] Agência Nacional de Vigilância Sanitária. Programa de Análise de Resíduos de Agrotóxicos em Alimentos (PARA). Relatório de Atividades de 2011 e 2012. Brasília: Agência Nacional de Vigilância Sanitária; 2013

[6] PAN;Highly hazardous pesticides from BASF, Bayer, and Syngenta! Results of an international investigation. 2012. www.pan-germany.org/download/Big3_EN.pdf

[7] Carbon & water footprint of oranges and strawberries. A literature review. Mordini, M., Nemecek T., Gaillard G. Hrsg. Zürich, Agroscope Reckenholz-Tänikon ART. . December , 2009, 1-76 S. www.saiplatform.org/uploads/Library/WG%20Fruit%20-%20ART%20Final%20Report.pdf

[8] T. Lindenthal, T. Markut, S. Hörtenhuber, G. Rudolph, K. Hanz 2010 Klimabilanz biologischer und konventioneller Lebensmittel im Vergleich „Ökologie und Landbau www.fibl.org/fileadmin/documents/de/oesterreich/arbeitsschwerpunkte/Klima/Klimabilanz_bio_konv_Vergleich_0912.pdf

[9] od Piratininga, Duartina a Mogi Mirim

[10] od Mogi Mirim